Fatwa 30

Anti Ahmadiyya movement in Islam

Al Fatwa International NO. 30

Asalaamo Alaikum Wa Rahmatullah Wa Barakatohu

Yz pa mo akyzw sz y'amfa Al-Fatwa foforx yi ammerz mo ntzm. Wei yz zfa mmienu a edi kan no na yz de abx mu.

EMMERZ A HAZRAT SYED ABDUL HAFEEZ SHAH WU YZ

Yz wez aho wx Hazrat Syed Abdul Hafeez Shah wuo yi ho a zbaa so wx 2nd July aberz a xdi mfie aduokrom. Inna Lillahe wa inna ilaihe rajeoon. Na xdi honhom mu akotene wx Sindh. Xno na xte Anti-Ahmdiyya Kuo no ne Al-Fatwa International. Mfie adua-nana, a atwam no, na xte akura be ketewa bi ase a xfrz no Gujjo a zwx Thatta mantzm mu, na xkasa faa xdx ne asomdwie wx Sindh fox no mu. Na xwx botaez baako wx n'abrabx mui sz nkramofox nyinaa bz gyae mpaapaamy na ya yz nkabomu wx Kalima Tagyebah kwan so sz dez Sahaba yzzyz no.

Na xnni akotene wx aszm no mu paa, na mom xko tia Pir-Mureedfox no, na xdwn sz wxn a w'aba saa merz yi abedi Great Sufis wz tibiara agye Faizfox, znam saa nti wxn de wx nwuma ne asukuu szm nyinaa de to amansan so. Na xkaa sz: Me kyerz dez me nim, aberz a me nkyekyere m'asukuufox wx Piri- Mureedi apam no mu, na me san nso sua adez a mennim. Zhikir (nkaekaez) a yzde ka Nyankopxn no yz ne kwan a na xde te hx na xsan dx Nyame, ne ne kxmhyeni Mohammed (S.A.W) wx n'asukuufox no akoma mu ne Xnyankopxn abxdez, na wei ne n'anidasox. Na xde tuo a zsom to ma nipa te bea xsan nso ma nkxfox nso kwan. Eduru atemuda a xbiara redwene ne ho no a, whan na xde ne yxnko bxnee bz kyz no?

Sain na xdwene Akl-e-Halal ne Sidq-e Maqaal (di dez zyz na ka nokorz), na fa wei yz Nyamesom nynasox. Na n'abrabx ho twa. Na nkxfox firi akyiri bz sra no de wxn amanehunu bz to n'anim na Sain so de anyiggye wxn san siesie wxn san siesie wxn amanehunu no ma wxn. Na xtaa yz aduane de xnoara ne nsa de ma asrafox a xnhwz wx bea a xfirie, wxn dibea ne wxn abusua a wxn bx, na saa adez wei toaa so wx ne nkwa nna nyinaa mu. Aberz biara no na ahohox bzyz nwxtwe de kxpem du kx n'adidi bea. Zsan sz xwx suban pa, ahummxbrx ne kasa dz nti mmrantez bebree bzyzz n'asukuufox a na wxn pz n'aszm koraa sen wxn abusuafox.

Sain tumi nya aboterz tie wxn honhom mu aszm. Znam sie nti na xmma kasa tenten biara na emom ne neyzz da biara no yz nhwzsox de ma wxn.

1998 afe no mu no, aberz a Mirza Tahir Ahmad Qadiani, a xtx so nan (4th) Khalifa ne xkandifo wx Jamaat Ahmadiyya too challenge wx Mubahila de siesie nkramofox nyinaa na xse wxn sz wxn yz atorxfox ne abxneyzfox, Sain bufuuz. Na xkaa sz Sub Han Allah! wei ntumi nyz nkramofox Ummah, wxn a xdi kxmhyeni kronkron Mohammend (S.A.W) sz wo bx no din bxne sz abxnefox, ne Ummat nyantwom yz bz frz wxn sz abxnefox. Efiri sa da no kxpem sz yz saa Qadianiyt wx akwanuasa nyinaa so no wx asaase yi so de faa n'atwerz dez ne ne nszmka. Na xtwerzz nkrataa bebree, xkyinii aman- hodox so bebree de yi nkramofox a xwx hx no asotire zfa xdaadaafox Mirza Ghulam Ahmad Qadiani wx nkramosom din mu. Na Nyankopxn ahunmmx-

brx nti, m'ani agye sz nipa hunu bi te sz me atumi anya adaagye aboa no wx som no mu. Onyankopxn ntoa so nhyira me na me ntumi ntoa so mmx dawuro nkyerz amansan. Ameen (znyz hx).

Abera na yz da so rebx dawuro no, Sain Abdul Hafeez Shah challenge Mirza Tahir wx mpaebx nszm bi ho bebree (mubahila) nanso na xmpz sz xbzgye ato mu. Ewuo ne nkwa wx Onyankopxn nszm. Sz emerz no so sz obi bz wu a, obiara ntumi nsi ano kwan. Nanso aha dez, zsz sz wo hunu sz Mirza Ghulam Ahmad Qadiani ne n'akyidifox gye di sz ntorx wx aberz a nokorz to ase. Alhamdolillah, summa Alhamdolillah, Mirza Tahir Ahmad Qadiani wu yz wx April 19th 2003 wx aberz a na Sain Abdul Hafeez Shah te ase no. Onyankopxn zmma Sain Abdul Hafeez Shah nwuma so na xma yz hidaya a yz de bz di ne nkyerzkyerz so. Ameen o. Onyame, wx kxmhyeni a wx dx no, no din mu Muhammed (S.A.W).

Dr Syed Rashid Ali.

NKAEBX A EFIRI GERMANY SHAIKH RAHEEL AHMAD BAA ISLAM MU

Shaikh Raheel Ahmad yz wo no wx Ahmadi kuo no mu. Na n'abusuafox nyinaa di Mirza Ghulam Ahmad Qadiani akyi paa yie zfiri mfie pii so reba. Xno nso di akotene wx jamaat no mu na xwx offise wx German Jamaat no mu. Onyankopxn hunummxbrx nti zwx August 2003 no mu no, xne n'abusuafox nyinaa gyae Ahmadiyyat de wxn ani kyerz Islam som mu. Na wei so na xkaa sz:

"Yz woo me aberz a na me yz Qadiani (Ahmadi) na aberz a mesua adez wx mfie bebree mu no, m'asi no pi sz Jamaat Ahmadiyya Qadani kuo no nyz Islam som no ho bia, na emom zyz kuo bi a, wxn gye gye sika wx zsom no din mu kzkz. M'adi Jamaat kuo no mu akyz yie, na znam sie nti, nnoxma bebree aba m'adwene mu, zsan sz adez a na me dwene sz zyz nti me nyae Jamaat na me paa mu ka wx zsom wei din mu na me, nsan mra kxmhyeni konkron Mohammed (S.A.W) nkyzn". (Daily Ummat, Karachi, 27 August 2003)

Zmerz na xsiesie Khatme Nabuwwat Conference wx Rabwah {Chanab Nagar} wx 6th September 2003, xkaa sz:

Me nnuanom! me ne m'abusua a y'akx Islam som mu, znyz me ara me mmxdenmmx, anaasz na me wx kyzfa bi wx mu. Na emom znam Quran konkron nokorz ka krataa a Onyankopxn de akyerz yzn kanea hidaya (ahobanbx) ma obiara a xpz. Na obiara a xmpz ahobanbx no dez, xgya wxn wx esum mu (kufr). Onyankopxn ahyira me paa, na nz dez adez a Onyankopxn de akyz me ne, obiara a xbue n'ani wx Qadiani fie, a na xyz 3rd/4th Qadiani ni, na xsan wx Qadiani nkyerzkyerz mu, (aane me nnuanom! Qadianiyat kuo mu no, sz yz ntete akwadaa, yz de som ne ho nkyerzkyerz bz hohoro n'adwene a xkx sua adez wx Rabwa na xhia xdi ne nkwa nyinaa wx Jamaat fox dan mu na aberz a xdi mfie aduonum nsia no, Onyankopxn, xteneenee ni, yi no firi esum no de no baa han mu (Islam). Onyame ahummxbrx no ansi hx a, na emom xsan de nipa nkron kaa me ho wx m'abusua mu de baa komhyeni kronkron Mohammed (S.A.W) nkyzn, znam ne Habib (S.A.W) nti, xmaa me animuonyam maa me de yx kramoni me ne m'abusua. Alhamdolillah (Khatme Nabuwwat Conference, Chanab Nagar, Formerly Rabwah 6th September 2003).

Xresiesie nkramofox no, xkaa sz: Mepz sz metwe w'adwene de gyina adez baako so a zne Qadiani fox no tena, xdxmu, ensisi wxn, y'asze n'adwene enti bx mpaex ma no, kasa kyerz no wx nyansa mu na sz wo bz ka Hazrat Eisa alaihe Assalam anaa Khatme Nabuwwat wuo ne ho aszm akyerz no no, twe n'adwene gyina Mirza Sahib so ne ne suban na wei na ehia. Busa w'adamfo a xyz Qadiani ni sz szn na xbu Mirza Sahid sz xyz? Na wxn bz ka akyerz wo sz wxn gye no di sz xyz Maseeh Mowood, Muhaddith Kxmhyeni. Na w'asan afrz no ama w'aka aszm kakra afa Mirza Sahib nipa ban ho na san busa wxn sz wxn adwene bzyz wxn szn, sz wxn hunu sz Mirza Sahib ntumi gyina brz no wxn xnoara ne nszmtwerz mu, ne kasa mu, ne ne nszmkaex mu, ne dez n'ayxkofox atwerz afa ne ho ne ne mma?

Busa wxn sz wxn kyerz wo pxtee adez a zfa Mirza Sahib ho, na wo nni hwee ka bio. Obiara koraa betumi akasa afa saa dwumadie ho, anaa nszmfua yi ho. Me tumi ahyz wo bx sz wxn ntumi ntena w'anim koraa. Wcn (Mirza Sahib) abrabx hyz esum ase, na nimdezfox na etumi bue nszm so znam wxn dwuma den nti. Adez biara zwx wxn (Qadianis) anisox no, sz wo ne wxn kasa wx nyansa mu a, insha Allah wxn be hunu zho nsunsuansox.

Zwx mfie bebree a mede sua adez no, m'ahunu sz Jamaat Ahmadiyya nyz Islam som, anaa sz nyz Islam ho Fapem bi. Na emom zyz zsom foforx bi a abz tua Islam ho te sz aboa a xnom nipa no. Obia a xde Islam baa yz ne kxmhyeni kronkron Mohammed (S.A.W) na dez ode Ahmadiyya baa yz nso ne Mirza Ghulam Ahmad Sahib. Sz wo gye Mohammed Mustafa (S.A.A.W) tum wie a, na w'abzyz Kramoni na sz wo gye Mirza Sahib tum dez a znez na wo yz Ahmadi nkoa anaa sz Qadiani na emom na wo nyz Kramoni. Efiri sz Islam no yz Onyankopxn no akyzdez zna Qadianiyat nso yz nipa ayxdez som. Swom sz Qadianis fox ka Kalima 'la illaha, ill-Allah Muhammadur Rasoolullah na emom wxn bx Mirza Sahib din wx mu. Sz obiara twa ntorx a, ka kyerz no sz xkan krata, Kalimatu Fasl a Mirza Basheer s/o Mirza Sahib twerzz no. Nanso sz nkramofox ka Kalima no a, na efiri Nyame hx na yzmfa hwee nka ho. Na saa Kalima no yz Kalima trodoo a efiri Mohammed Mustafa (S.A.A.W) hx. Kxmhyeni kronkron no (S.A.A.W) gyaa Sahabafox akukudam fox, aberz a Mirza Sahib nso gyaa Jamat fox a wxn yz nyaatwom fox. Obiara xpz sz xyz nyaatwom ni nkoaa na ebztumi ayz Jamaat Ahmadiya ni. Efiri Mirza Mahmud Sahib ano sz 99% a wxn yz Ahmadis fox nyinaa yznyaatwomfox. Jamaat Ahmadiyya yz sika gyegyekuo wx zsom no din mu kzkz aberz a znyz sika pa, na emom zyz zto fo (sika bxne).

Xresiesie Qadianis fox/Ahmadisfox no, xkaa sz: Me pz sz me busa me ndamfofox a wxnyz Qadianis fox no aszmmisa baako, na wxn san mfa kxma wxn a wx ni ha, sz akyinie znti yzn gye ntum sz, Mirza Ghulam Ahmad yz kxmhyeni. Onyame de mpaebx nszm bi hyz kxmhyzfox ma wxn Ummat anaasz daabi? Na saa kxmhyzfox no mpaebx nszm no, znti enim sz adez a zbz ma Ummat fox no ayz kronkron, Nyamesurofox, ne akandifox? Ebia Mirza Sahib's mpaebx nszm no amma ho kwan sz etumi tete nipa pa wx Ummat no mu. Ebiara a zbzkx biara ztwa sunsum bxne de to Mirza Sahib sz xyz kxmhyeni so. Efiri sz Jamaat fox koraa pae mu ka sz wx ahoxden yz 200,000,000 (zwom sz saa numa wei kyere adwen dez, nanso yz gye ntum saa zsan mmerz nti). Na saa nkxfox aduo nu yi (20) obiara nni hx a xyz Taqwa (Nyamesuro), tenee ni, ahobrasezni, ne akandi ni a wo betumi ayi no de no ayz Khalifa? Mirza Sahib abusuafox nkoaa na wxn yz Taqwa, tenee fox ne akandifox anaa? Sz wo te Jamaat yi mu a, bzyz mfie bzyz xha na wo ntumi nwo obia xyz Nyamesuroni aberz a wo nni Mirza Ghulam Ahmad abusua mu, znez na zmerz aso sz wo bz dwene sz wo wx Jamaat a wu mu? Bra, bra Islam mu, a znz mpo wo behunu nipa mpem mpem a wxn yz Nyamesurofox. Sua Mirza Sahib abrabx yie, hwz ne nkrataa mu, kan ne nszm a xka, hwz ne ntwerz, n'afox atwerx na hwz me mma nso ntwerzze. Znyz ntwerze a wxn kyerz no nanso saa ntwerzez a wxn de aba sesei nanso sesei dezwxn de sie wo. Zte sz me wo nso w'adwene bz yz pz sz Mirza Sahib betumi ayz biribiara nanso kxmhyeni anaa Muhaddith. Onyame mfa yzn mfa xkwan pa so na xnsan ma yzn ahobanbx ma yzn mra Mohammed (sall Allaho alaihe wa Sallam) ase. Amen. Addrzss a y'atwerz fa Shaikh Raheel a xfiri Germany de kxma KhatmeNabuwwat Conference (nhyiamu) wx Rabwah Pakistan, 6th September, 2003).

Sz Shaikh Rahell Ahmad firi Jamaat no mu no nyz aszm ketewa koraa. Ahye Ahmadis fox no yie zsan sz na xyz xbia odi akotene wx kuo no mu yie nti na xsan nso ka Ahmadi abusua tete a na zwx Rabwah no mu.

Na zne aberz a na Khalifa foforx wx Jamaat Mirza Masroor Ahmad baa nsrahwz wx Germany no kx hyiaaz. Jamaat mpaninfox ebi ne Khalifa te aszm kzsez yi ase yie. Nyz nwawa sz Jamaat no sesei dez wxn aso ayz hye de retu Shaikh Raheel Ahmad.

Nyonkorxni a zwx Ahmadiyyat Muzaffar Ahmad nso taa nkramosom mu wx Germany

Zyaw a wxn nyaa yz aberz a Shaikh Raheel Ahmad zfiri Jamaat kuo no mu no ntumi nte aberz a xbi a xno no di akotene wx Ahmadi mu ne n'abusua gyae Ahmadiyyat na xbaa Islam mu wx 19th September 2003. Muzaffar Ahmad dadaa a w'adi mfie aduasa-nsia (36) a xfiri Peshawer Pakistan na xtenaa Germany mfie pii. Na zmerz a na wxn kae adez pii a w'ayz ama Ahmadi kuo no na wxn ma no sika kxkxx (Gold Medal) ne abxdin sz nyonkrxni a xwx Ahmadiyyat kuo no mu. Na xsan nso de akotene wx Bait-ul-Maal wx Jamaat mu.

Na xde to bzgwxn zfa sz wxregyae Ahmadi kuo no na w'aba Islam mu wx Tauheed Mosque mu. Offenbach, Germany aberz a na Maulana Mushtaq-ur- Rehman wx hx bi. Nkyeremu kyerz sz Ameer a xwx Husum Jamaat Muneer Ahmad ne wxn nyinaa Ameer, Abdullah Wagushauser nso y'atwerz, a kxbb wxn amanez aberz a xno ne n'abusua amamfox bi asi px sz wxn be ku no ne n'abusua wx Ahmadiyya Jamaat mu. Na Muzzafar Ahmad nso twerz krataa de kx bxx mantzm no mu Ameer columbus Khan no amanez zfa wei ho na xreka kyerz no sz amanfox bi asi px sz wxn bz ku na na zwx sz wei gyae. Na nkyeremu nso kyerz sz, ne krataa a wxde kx ma mantzm no so Ameer zyz Columbus Khan no, xkaa sz, me mpz sz mz ka nwuma ahodox a zwx Jamaat ne wx nso wo nwuma a zwx aszm di bea no, anaa sz me mpz sz me gu Jamaat Kuo no anim ase. Nanso sz Jamaat Kuo no angyae saa 'Dajaal' bxne szm ne tete nkwasiaszm no a, a wxn yx de tia no, no a, wx bz si wxn wx aszm di bea. (Daily Ummat, Karachi 19th eptember 2003).

20th September 2003, Muzaffar Ahmad siesie kuo bi wx Fiada nhyiamu wx Tauheed Mosque mu na xkaa sz: Saa da wei yz nhia da ma me ne m'abusua. Yz firi awudifox, asisifox ne adaadaafox mu aba kwan tenee ne kanea Islam som mu. Na Qadiani awudi nszm no, ne kwasiaszm no atrz mfie bebree mu ni. Dez nti a zmaa me gyae ne: Saa adwen yi akyino, yzwx na nson ne anadwo nson a yzde kan nkrataa, ahwehwz ahwehwz, Jamaat mu akontabuo, sz wo twe wo ho afiri Jamaat firi kxmhyeni kronkron (S.A.A.W) Sunnah mu, Jamaat awudiszm ne wx suban bxne a zne Islam nkx, gyidie bxne a zwx kuo no mu, wxn adwen bxne sz na wxn pz sz wxn sesa nszm a zwx twerz kronkron Quran no mu, ne ne nteasez, ne Muslimifox Ummat adwen wx April ne September 1974 a zfa Qadianisfox (sz wo yi wxn afiri Islam kuo no mu). Ebiem nso Mirza Ahmad nsusuez trz firi British fox adwen ne honhom a wxn de ahyz ne mu.

Ne tiawa a ne sz edin baako a egyina hx ma KUFR ne Qadianism. Enti me ne m'abusua nyinaa fifi saa kuo bxne no mu akx Islam mu. Curdu Poetry: Hum aisay saada diloon kee niyaz mandee say Butoon nay kee hein jahaan mein Khudaeeyaan kiyakiya)

Znam nkxfox akoma mu te sz yzn Abosom nso ayz honhom mu noxma bebree wx wiase mu. Znkxwiasez no wx daa Maulana Mushtaq-ur-Rehman, Maulana Mohammed Ahmed, Iftikhar Ahmed ne Shaikh Raheel Ahmad ase wx wxn ahobanbx ne wxn anibrz wx adwuma den ma Islam (Daily Ummat, Karachi, 19th September 2003).

Merz a Abu Bakr Salahuddin, tintiman a xfiri US gyae Ahmadiyyat na xbaa Buhaism mu

Jamaat Ahmadiyyat kuo no ntumi nkabomu zsan xhaw a wxn nya yz znam sz Shaikh Raheel Ahmad gyae kuo no, na obia odi akotene wx Ahmadiyya mu nenipa bibini bi a xfiri United States of America, Mirza Abu Bakr Salahuddin gyae Ahmadiyyat de kx Bahaism mu. Zwom sz xsusu wei wx July 2003 nanso nkaebx no kyerez zsan sz Jamaat fox no yz dez wxn betumi biara sz anka wxn bz san anya no ama no asan aba Jamaat kuo no mu bio. Mirza Abu Bakr, atena US bz yz mfie aduonu nson (27) nie. Na odi Jamaat Ahmadiyya kuo no anim a zwx US no ne Qadian IT no webmaster na ono nsona xdi Qadiani website no anim. Na w'asan atwerz nkrataa mmiensa. Xno na na xdi akotene zfa nyameszm a zfa Ahmadiyyat kuo ne ho wx internet-afidie so ne ne nkunimdie bebree. Mr. Abu Bakr atwerz nkrataa bebree de ama Ahmadiyyat kuo no nanso na Ahmadisfox bebree nim no zsan ne website ne so nti "Tomb of Jesus" znti na xnyaa edin Tomb Master. Na ne website ne mu no w'atumi akyerz wx ne ntawerez mu sz Yesu (Eisa ibne Maryam As) awu na yz sie no wx Kashmir. Mfitiasez a na xpz sz xpzgya ne website no, na xmpz sz amanfox behunu sz xne Ahmadiyya Jamaat kuo no wx twaka biara nanso akyirei na wxn hunu sz xdi akotene wx kuo no mu paa. Wx ne Mirza Tahir Ahmad Khalifa xtx so nan agyae twaka xno a na amanfox yi no ayz zsan zsan ne dwuma pa nti na xhyz nkxm sz xbz yz yie daakye. Nanso znkx wie asez no, Mirza Tahir anyz yie. Nszm a zfiri Qadiani mu reba kyerz sz, xka no wx ne krataa a xtwerz de kx ma wxn sz xde gyae kuo no mu sz xngye Qadiani kuo no ndi bio, na xgye di sz Bahaism na zyz n'agyenkwa, enti xregyae (Qadiani) nwuma ne gyidie nyinaa ato hx. Na xsan twerz sz:

Me mfa ho sz Yesu wu anaa sz yz de no szn aszndua ne so. Na me gye di sz Bahaism som no na zyz som pa. Nszm a zrepue nso kyerz sz, xsan twerz yz sz xrengye nni bibiara a zfa Islam ho na xnsan ngye ndi sz Islam gyidie yz papa (Ma'az Allah). (Daily Ummat, Karachi 3 September, 2003)

Aha dez me pz sz me twe m'oadwene sz Abu Bakar kx Ahmadiyyat kuo no mu, na na xdwene sz zyz Islam. Aberz a w'anya honhom mu ahotx no afei na xhyzz asez sz xgyae Ahmadiyyat na xsan gu Islam ho fi. Sz xrepe nokorz no a, Insha Allah, Onyame be tene no ama no ahunu Islam mu paa. Amen.

Zmerz a Y'zkum Pandit Lekhram (Sa nszmfua wei tua Al-Fatwa a edi kan no so)

Akenkanfox, Al-Fatwa No. 29 a atwam mu no a, yz de nszmfua be to dwa sz Jamaat fox no wx abxdin bi sz "Dx obiara, zmfa obi ho tan", szn na wxn afafox sa kratafa yi mu dez yz bz hwz biribifa xkandini wx Jamaat mu, Mirza Ghulam Ahmad Qadiani a na xde yz n'afafox. Wei mu dez nszm no bi a zfa Lekhram no bi wx kratafa a atwam no mu (Al-Fatwa) Nszmfua nkaez no wx ha. Miza Ghulam Ahmad hyzz ne som akwantuo no sz xyz Islam no akoa ne xkyindi ni. Nhyzasez no, xde ne nkasayz hyzz Hindu Arya Samaj no abufuo emerz a na xwx Lahore. Xbaa Qadiani wie yz no, xde nkaebx hyz asz de tia wxn. Adwen a ztae wei akyi no nyz sz xreyz nkasa yz afa Islam ho, nanso sz dez zbzyz a xbzgye din. Saa nkaebx yi nyinaa ka nkaebx a Jamaat Ahmadiyya twerz no wx wxn asuez a zwx London.

Sz Braheen-e-Ahmadiyya ne sz yz rekeka sz xyz Onyankopxn na xyi no

Wx 1880 afe no mu no, Mirza Ghulam Ahmad gye to mu sz xyz Onyankopxn na xnsomaa no sz xnbz twerz Braheen-e-Ahmadiyaa wx ahodox Aduo-num (50) mu, de akyerz nokorz a zwx Islam mu. Zmu hx ara no, xko tia wxn a xnyz nkramofox no sz wxn nso ntwerz biribi mfa saa krataa no ho. Te sz sz dez Islam mra no tez no wx anibue nkasaezm mu, Mirza Ghulam nkrataa mu no xfa kwan bi so de ko tia wxn a xnyz nkramofox no.

Na nszmfua na zwx saa krataa no mu no ano zden nti Hindu ni anaa Christoni biara a xbzkan saa krataa no ntumi nhyz n'abufuo so. Saa krataa no dua xtan bxne ne nyiyimu kzsez bz to Islam ne nkramofox a wxn wx Christofox ne Hindufox akoma mu. Nkyerzmu no bi ne Pandit Lekhram a xtwerz "Takzeeb Braheen-e-Ahmadiyya Saa krataa yi nyz hwee sz aninguasez ne nkwasiaszm nkoaa na zwx mu. Nszm a zgu atenefox ne animuonyanfox ho fi, ebi ne sz, sz xrekasa atia Nyame akxmhyzfox. Lekhram ayi n'adwen bxni no di. Na wei yz Braheen-e- Ahmadiyya nyiano sz merz a na wxn retwerz nkrataa pii de gu kxmhyeni kronkron Mohammed (S.A.W) ho fi na Mirza Ghulam di wei mu akotene. Zwx sz anka xtwerz muaez zfa Lekham anuyie no, Mirza Ghulam hyz asez yi nkonyaa. Alt-Fatwa nkrataa a edi kan no, me kaa no wo mu sz dez Lekham de ne ho twene Mirza Ghulam sz xndi ne bxhyz so zfa nkonyaa yie ho. Na zyz Mirza Ghulam tumi mu, sz xbz yi nkonyaa sz yz xdaadaafox nti. Mfitiasez no xbx mmxden sz anka xbz kyea Lekham nanso Lekham abamu buez wx ne ne yz ho. Mirza Ghulam twerzz krataa wx 1886 a ne din de "Surma Chashme Arya" na emu na xfrzz Hindu Arya Samaj (wei mu na Lekham di akotene) wx mpaebx hyiaezmu (mubahila). Na wx hyz afe ntzm sz dez Mubahile bz baso.

"......... na nkratox a efiri ahen man mu bzba no bzdi afe. Sz afe no twam na dez xtwerzz yz no anya honhom mu nsunsuansox biara ne ahokyerz biara anaa sz wxn ankx to anhye wxn kasatiafox no so a, sz dez ztez biara, zyz (Mirza) bz tua mpata sika a zyz Rs 500/= (Surma Chasme Arya, Roohani Khazain Vol. 2, p 251).

Mirza Ghulam mmerz bi challenge Hindu Arya Samaj xbiara nni hx a xbetumi atwerz nyiano zfa ne krataa ne ho. Saa krataa yi, a zyz Surma Chashme Arya, merz a na xne Lala Murlidhar redi akyinie; Drawing Master. Hoshiapur, a zyived atorofox gyidie no adi. Na w'atwerz na w'asan aka sz Arya ni biara ntumi ntwerz biribi mfa ntia saa ne krataa no. (Reward nkaebx Rs500, Roohani Khazain, Vol. 12 p. 320). Hindu Arya twerz biribi de yi nkasaez a Mirza Ghulam rekeka zfa dez xtwerz wx ne ntwerzz mu, ne ne krataa a xto din sz 'Surma Chashme Arya Kee Haqeeqat Aur Fun Feraib Ghulam Ahmad' (Nokorz paa a zfa Surma Chashme Arya ne Ghulam Ahmad ndaadaa nszm) zyz sz wo bz hwz ne me krataa no. (Shuhna-e-Haq, Roohani Khazain Vol. 2 p. 328 footnote).

Aberz a xtoo ne nsa frz Mubahila wie yz no, Pandit Lekham baa animu behyia Mirza Ghulam. Xgye ne challenge ne to mu a zfa Mubahila ho wx 1888 afe ne mu. Xtwerzz 'Mubahila-nama'. Egyina nhyehyez a wxn gye to mu nti Lekham wx afe 1889 wx sz anka xnya honhom mu asotwee nanso bibiara ansi nanso wxn nyinaa yz yie. Zna Mirza Ghulam hyz asez yz ntoantoa sz xwx xsoro ahenmnmu ho nsunsuansox. Na xdi nkuguo wx wei mu nso.

"Janab Mirza Saheb Namaste ....... Dez nti a me firi Peshawar de ba Qadian ne, ne sz me te ha yi mpo me wx anidasox sz me gye wo nkonyaa no ato mu, nnoxma akzsez a zsi ne ahomhom ne xsoro nyikyirz ne ansana dez zwx hx biara y'adi ho akyini. Zwx sz yz yz wei wo bzgyam a nipa animuonyam fox wx ... Zha yzn hunu sz, sz wo te wo fie na wo yi nkyeremu no wx agyidifox anim a zyz soronko. Nanso sz yz no wx animuonyam ne nimdezfox anim a, zyz. Me wx anidasox sz wo de nyiano bebrz me. Nni me hwambx bio ne bio me rebisa wo sz, sz wo hu nokorz trodoo no a, kyerz me (xsoro nyikyerz no); anyz saa Onyame nti gyae (sz wo yz saa nkasaez no) "... ngye to mu" Lekham (krataa a Lekham twerz de kx ma Mirza Ghulam, Roohani Khazain Vol. 12 p. 113)

Nanso Mirza Ghulam antumi ankyerz xsoro nhikyerz biara. Lekham kx so twerz kx ma Mirza, enti wxn di nsa wosox kyere yz no (efiri 1885 kx pem 1893) wxn gye saa nhyehyez yi to mu zmaa Mirza Ghulam twerz wx ne krataa no mu.

"Saa nhyehyez a me ne Lekham yz, yz no zfa xsoro nyikyerz no ne dez Lekham de xno nsa twerz no ne wei ... nhyehyez tenten no txfa ne sz nkxmhyz bi aka kyerz Lekhram na znyz nokorz na me tumi afa no sz zyz nokorz wx Hindu Som ne mu na zbzyz nhyz wx obia a xhyz nkxm no (Mirza Ghulam) sz xreba Arya som mu anaa sz tua Rs 360/= ma Lekhram. Tua kyzfa bi to Shrampat dwadie buo no mu wx Qadian hx. Na dez xrehyz nkxm no yz nokorz a, znez yz bz fa no sz zyz Islam nokorz. Na zyz nhyz de ma Pandit Lekhram sz xbz ba Islam mu (Istafta, Roohani, Khazain Vol. 12 p. 117).

Zyz wain te sz kanea firi nkasamu a wx soro sz, kxmhyz biara na wx de to dwaaberz a na xdi bxhyz sox, na Lekhram te ase, xbz di bxhyz zfa kxmhyz ho adansez na zbz nhyz ama no sz xbz ba Islam mu zsan dez w'ahunu nyinaa. Anka xnte ase a, na aszm bisa biara nni hx zfa xsoro nyikyerz ne Mirza Ghulam anwawadez ho. Anaa sz sz xbetumi ayi Islam gyidie sz anka zbasz wo bz wu a aberz a na xrehyz nkxm no. Zhyz nhyehyez no ase sz Mirza Ghulam de nkxmhyz to dwa:

Honhom mu asotwe ho nkxmhyz.

"Sesei sz nkxmhyz yi to hx no, me pz sz me ma nkramofox ne Aryas (Hindu- fox) ne Kristofox ne ahodox fox te sez sz, zfiri (20th February 1893) de kx pem mfie nsia sox, saa asotwe aberz a znyz atwitwa kzkz na zyz Khaariq-e- Aaadat (zyz anaa sz zdi mu - Rashid) (na znyz saa nyadez nom ne ahokyerz a zyz Nyame nsa ano dez ne dez zyz a eduru da bi a ne ho tx no ne dez eduru da bi a xgye asotwe) na zhx Nyamesuro (Na zwx Nyame abufuo ho nyikyerz) zmma saa nipa yi so, znez te asez sz, me nfiri Nyame hx na me ne, ne honhom no nni nkitaho die biara "(Na saa nkxmhyz wei na wo de behunu me nokorz anaa sz me ntorx). (Roohani Khazain Vol. 12 p. 118).

ahyznso: Hyz no nso sz ntwerzz a zwx brackets " ( )" mu no firi atwerz paa a zwx hx no mu.

Saa krataa korx no mu no, baabi no Mirza Ghulam saa tii n'aszm no mu bio.

"Sesei dez me gye ato mu bio sz ........ sz xwx fever anaa sz xwx honam yaw bi anaa sz cholera na sz ne ho atx no a, znez yzmfa no sz zyz kxmhyz na zsan nso yz adaadaa". (Roohani Khazain Vol. 12 p. 17)

"Nz yz Benada 20th Xgyefox 1893, merz a me hyz asez dwene aberz a honhom mu asotwe no baaez, Onyame yi kyerz me sz zfiri nz a zyz 20th Xgyefox 183 de kx pem mfie nsia ntzm, saa nipa wei bz nya asotwee bebree znam ne tzkrzma toro nti. Zno bz yz asotwe de atia wxn a wxn kasatia kxmhyeni kronkron (S.A.A.W), xbz nya asotwe bebree. Sz nkxmhyz yi aba yi, me pz sz nkramofox nyinaa te wxn ho ase sz, ne Aryas (Hindu) ne Kristo- fox ne nkxfox a aka sz mfie nsia ntzm firi saa da yi, sz saa honhom mu asotwe no amma ne so a, a zyz kzsez sene dez aka, ne Khaariq-e-Aaadat (tia Nyamenhyehyez anaa sz Nyame nhyehyez akzsez ....... Rashid), na bibiara nnim a ztia Nyame. Znez te asez sz me mmfri Nyame anaa sz me ne Nyame honhom no wx twaka bi di. Szme twa me ho di ntorx wx saa nkxmhyz yi a, znez m'ayz ahoboa de twzn asotwe biara, na m'asan ayx ahoboa sz me hyz me ho ahoma. Sz wxn agye me nyinaa akyire no, wei ehu sz wo bz ba abxnten abz twa ntorx wx obi nkxmhyz ho yz animguasez ma obiara. (Roohani Khazain Vol. 12 p. 15)

Khaariq-e-Aaadat - Tia Nyame mra, nhyehyez anaa nhyehyez akzsez

Aha dez znyz hwee sz, sz wo hwz Mirza Ghulam nszm no a, n'asotwe no znkx yz sz zbz yz Khariq-e-Aaadat. Sz dez Ghulam Mirza te wei ase ne sz:

Yzn hwz "Adez a znni nszsox, anaa sz yz tumi frz no Khaariq-e-Aaadat" (Roohani Khazain Vol. 2 p. 19).

"Adez a znni nszsox na yz frz no Khaariq-e-Aaadat" (Haqeeqtul Wahi, Roohani Khazain Vol. 22, p. 2004).

Txfa :Nszm a ztwa tox a yz bz nya afiri nszm a edi kan firi Mirza Ghulam nkrataano mu ne dez edidisox yi:

1) Nkxmhyz a zkyerz sz Lekhram firi Nyame hx ne mrz no yz mfie nsia.

2) Asotwe no bz yz Khaariq-e-Aaadat te sz dez xnni nszsox wx wiase ha.

3) Na ehia sz anka Lekhram te ase kx pem sz ne nkxmhyz bz wia asez sz

dez bz yz a, xbz di ho adansez na w'aba Islam mu.

4) Sz nkxmhyz no anhyz ma a, znez yz bz ka sz Mirza Ghulam Ahmad

Qadiani yz ntorx na xsz asotwe na dez xno ara pz ne sz, sz yz bz hyz

no homa.

5) Sz nkxmhyz no anhyz ma a, znez na Mirza Ghulam bz kx Arya Hindu

som no mu anaa sz xbz tua mpata sika bz yz sz Rs 360 de ama Lekhram.

Nkxmhyz yi mu kyerz sz, mfie nsia ntzm, znkx pem 20th Xgyefox 1899, znkx yz sz Lekhram anya saa honhom mu asotwee a znni nszsox wz wiase mu ha, a ede Nyamesuro ahyz n'akoma mu, znam dez Mirza Ghulam bz gye afiri ne hx, sz xbz ba Islam mu. Nanso bibiara saa ansi, na emom wxn daadaa no na wxn san ku no.

Sz nhyehyz ho awudie bi ba a, zden sz wo bz nya adanse die bi zfa wudi ni ne ho anaa sz awudifox ne ho. Nhwehwzmufox pz adansidie de aka aszm bi. Nhwehwzmu biara a zfa awudie ho no, adaagye ne anidasox hia paa yie. Yzn hwz dez esi yz wx Lekhram awudie mu ne adansidie a zwx hx. Merz a kxmhyz no taa yz no, Mirza Ghulam hunu sz xde biribi ato dwa a znta a nsie enti na onim paa sz Onyamkopxn moa nni n'afa. Dez na zrekx so wx mu dez, Onyame nkoa na onim na noxma bia akyerz wx ha no kyerz adez a Mirza Ghulam na xredwene. "Lekhram mfie sesei yz aduasa (30) na xyz abrantez a xwx apxtez. Na n'ahobrasez zsua sene mfie aduonum na xmmrz ne xyare da na yarez nso taa nya no. Saa mpo no, zbz yz adansidie wx wei mu sz adez bzn na efiri nipa hx ne adez a efiri hx. (Siraj-e-Muneer, Roohani Khazain Vol. 12 p. 17).

Merz bi akyi a Mirza Ghulam hyz nkxm bio

"Znz a zyz 12th April 1893/14 Ramadhan 1310AH, zyz anxpa a na meretonko no, me hunu sz me te fie kzsez bi mu na me nnanfofox atwa me ho ahyia, afei barima kzsez bi asz dez na mogya firi n'anim bi bz gyina m'anim. Me hwz no na me hunu sz xyz abxdez soronko asz xnsz nipa nanso xfiri asotwe asoro abxfox mu na me te ne nka wx m'akoma mu. Emerz a na merehwz no no, xbisa me sz Lekhram wze? Na xsan bx nipa foforx bi sz xwze? Zhx na me hunu sz Onyame ayi wei sz xbz twe Lekhram aso ne saa nipa baako no, na me ntumi nkae saa nipa baako no. Aane afei na m'akai saa nipa baako no ka nipa kuo bia me de wxn to dwa dada no. Na zyz zdwoada aberz a na abx anxpa nuo-nan (4am)" (Siraj-e-Muneer, Roohani Khazain Vol. 12 p. 19).

"Wa basharnee rabbi mubasherun sa t'arefo yaum al-eid wa aleid aqrab .. nkyerz asez ..... na w'ama me anigyez soronko zfa nyame nszmkyerzni xkaa sz wx bz hunu zda a zyz Eid .... na Onyame hyzz me bx na xtie me mpaebx zfa nkwasiaszm di ni ne Onyame tanfo ne Rasool, a zyz Lekhram Peshawari na xka kyerz me sz xbz wu". (Siraj-e-Muneer .... Roohani Khazain Vol 12 p. 119).

SubHan Allah!! xbia a yz frz no sz Nyame Mirza Ghulam amfa nhyehyez no anyz adwuma wx ne kxmhyeni ne n'atanfo no ntzm zwx mu sz saa nhyehyez ne saa nkxmhyz no aberz a bosom no te ho kyerz ne kxmhyeni no!!!

Aberx a Dagger Kum Lekhram - Ztia Nyame Nhyehyex anaa?

Wx 6th March 1897 afe mu no, Dagger de adez wxx Lekhram yzfunu mu de ku no. Ahmadi/Qadiani Murabbis ne Nyameszm kafox kaa sz asoro abxfox na xku Lekhram ne ne nkxmhyz a xfrz ne ho sz xgyefox no aba mu.

Akenkanfox, kan no bio paa yie sz, wx Mirza Ghulam Ahmad nkxmhyz no ho, na san kan nhyehyez a zda Mirza Ghulam ne Lekhram ntzm yie.

"Nnz a zyzy Zbenada 20 Xgyefox 1893, merz a me dwene ho de hunu zmerz a honhom mu asotwe, Onyame yi kyerz me sz zfiri nz a zyzy 20 Xgyefox 1893 de kx pem mfie nsia so saa nipa wei bz nya asotwe zsan ne tzkrzma trx no nti. Na wei yz asotwe de ma obia xkasa tia kxmhyzni kronkron (S.A.A.W), xbz nya asotwe kzsez paa yie. Znti kxmhyz zba yi, me pz sz nkramofox ne Aryas (Hindus) ne Kristofox ne wxn a w'aka nyinaa te asez sz, zfiri nnz ded kxpem mfie nsia sox, sz saa honhom mu asotwe no amma ne no a, a zsen dez zya no bi a, a zyz Khaariq-e- Aaadat (tia Nyame nhyehyez .......... Rashid) na bibiara nnim a ztia Nyame. Znez te asez sz me mmfri Nyame anaa sz me ne Nyame wx honhom no wx twaka bi di. Sz me twa me ho di ntorx wx saa nkxmhyz yi a, znez m'agyz ahoboa de twzn asotwe biara na m'san ayz ahoboa sz mz hyz me ho ahoma. Sz wxn agye me nyimaa akyire no, wei ehu sz wo bz ba abonten abz twa ntorx wx obi nkxmhyz ho yz animguasez ma obiara. (Roohani Khazain Vol. 12 p. 15)

Na biribi kyerz sz wxn bzkum Lekhram? Saa nkxmhyx wei fa nkyerz yz a zfa adez a etia Nyame nhyehyez/anaa nhyehyez biara, anwawadez a zntenee, xsoro nyinkyerz na znnyz Lekharam wuo no. Lekhram wuo no fa nnoxma bxne a zfa Nyame nhyehyez ho anaa? Wuo a zte saa no yz adez a ztaa si. Yz tumi de sika kx firi awudifox no. Znti zdezn na ztia nhyehyex wx saa awudie yi ho? Aberz a Mirza Ghulam yz nim sz w'adi kan aka.

"Adez a znni nszsox, a yz san frz no Khaariq-e-Aaadat. (Roohani Khazain Vol. 2 p. 19)

"Khaariq-e-Aaadat yz adez a znni nszsox wx wiase ha". (Haqeeqtul Wahi, Roohani Khazain Vol. 22 p. 204).

Dez esii yz ne sz, xbi a xyz nyaatwom ni bi hyz da dani ne ho sz Lekhram adesuani, na xretwzn sz xbzhunu Lekhram nkoaa na w'aku no afei w'adwane. Zho nsunsuansox wx Ahmadiyya kuo no krataa nim a efiri Karachi "Sovenir".

Memeneda, 6/03/1897 yz da bi a Pandit Lekhram yi ne ho a na xyz Sindhiya (Nyamesom) wx xsoro hx. Merz a xwiez no xtwe ne mu ma ne yefunu ba ani mu. Sz nkramofox a wxn afa Shudh (wo yi wo tiri nwii na w'abz yz Hindu) na xte baabi na xde nwira akata ne ho. Xtu Lekhram yefunu mu maa ne nsono nyinaa baa abontene. (Sovenir p. 70).

Adez a Mirza Ghulam wx ka fa saa aszm yi ho:

"Sz zba aszm bi sz Lekhram ndwuma wx wxn a wxn nhunu no afei dez wxn hunu. Obi baa ne nkyzn bz yz Shudh, xgye no di paa sz otumi koraa de no kxx fie, na anadwo nso na w'apamo ahodoxfox na aka no, na wxn nkoa aka hx. Merz a Eid di nna mmienu xkx adwuma, xsxre yz no afei xtwerz biribi na xsan twe ne yefunu kx ani mu na awudie a anka Dagger rebzyz no amma so, na zduru ne wuo so no, Onyame kaa n'ano tum wx kwan bi so a na xnim nkxmhyz a etia no a nyz adez a xde n'ani bu Mirza Saheb: Znkx pem nz yi, xnhunu wudi ni no - wei nyinaa yz Nyame nsa ano adwuma a zyz anito sz xkyerz ne tumi kzsez" (Roohani Khazain, Malfoozaat wx Mirza Ghulam Ahmad Qadani Vol. 10 p. 170-171).

Akenkanfox nhyz ne nso Lekhram adez a xyz twa tox sz Mirza Ghulam zkyerzyz, nso de aszmmisa nso ba. Zsi dzn na Mirza Ghulam zhu yz? Zsi dzn na Mirza Ghulam hunu sz Lekhram agyae ntwerzez, xtwee ne mu kx pem sz n'afu pu baa abonten ne saa ada no wudini bi nso de Dagger wxx n'afu mu? Nkxfox mmienu pz na znim ho aszm. Awudi ni no ne nez yzku no no. Aane, Onyame nim ho bi, nanso bibiara saa enni Mirza Ghulam krataa no mu sz w'atwerz sz Onyame kaa saa kyerzz no zfa saa aszm no ho. Na Lekhram nni wiase na w'aka wei. Na wudi ni no nkoaa na xbetumi aka kyerz Mirza Ghulam. Anaa sz, nszm a Ghulam rekeka no kyerz sz xne wudi ni no wx twaka bi. Ahmadi/Qadani ni bi betumi aka kyerz yzn twaka bzn na zda Mirza Ghulam ne wudi ni no ntzm? Adzn nti na Mirza Ghulam amfa wudi ni no amma Polisifox/ sz wudi ni nyz Mirza Ghulam amfa akyidi ni, znez na znnyz pz yz sz yz bxx no paa sz xnkx kum?

Nszm bio a zfa Mirza Ghulam ho znni anigyez:

"Nkxmhyz a atorxfox adiifox ahyz no zmba mu. Onyame sxre tia no sz dez zbzyz a nipa animuonyam rensze. Te sz Lekhram a xwx nszmatrx nso maa ho dwa zfa me ho sz me wie wx mfie mmiensa mu. Afei adzn nti na xne wudi ni no andwene ho sz dez zbzyz a ne nsusu yz bz ba mu?" (Roohani Khazain Vol. 12 p. 25)

Saa nszm yi kyerz sz znka Mirza Ghulam de ne ho bz bx wudi ni no ama wxn akx kum obi. Zwx Ahmadiyya fox nkrataa mu "Souvenir". "Amanfox se wxn kaa sz (Lekhram yere ne ne maame) wxn hunu wudi ni no sz na xfiri steps no so reba" (Souvenir p. 70).

Mirza Ghulam ba a xde Mirza Bashir Ahmad twerzz sz: "Zmerz a wxn te Lekhram yere no aszm no, wudi ni noa xku Lekhram, aberz a xku no wie yz no na xforo steps no de kx kyznse dan no soro" (Tabligh-e- Hidayat p. 88).

Aszm bisa ne sz: sz asoro abxfox na xku Lekhram a, te sz Ahmadi Muballighs anka yz bz gye adi, adzn nti na zhia sz yz bz wura atuwuhofakyz kuo mu na yzn twzn sz yz bz kum Lekhram, na afei y'adkum no awie no na y'asane steps no anaa sz yz bz foro steps no? Anka xbz tumi apue na w'atumi san adwane afiri saa dan korx naa mu aberz a xbiara nhunu no. Anaa sz asoro abxfox no koraa be tumi aku no aberz a wxn a wxn atwa ahyia no nhunu no. Wei ne adansidie a Zdaadaa Polisifox no maa wxn ne Mirza Ghulam dwene ho. Wxn kx yz basabasa wx ne fie hx mprenu, nanso Mirza Ghulam nyz nkwadaa- szm.

"Na saa nkxxfox yi nim wx wxn akoma mu sz wei yz Nyame nwuma na znyz sz wxn pz dez xhyz nkxm no, nanso aban no te mu sz wxn hwehwz me fie hx na wxn ayz biribi te sz nantwie - somfox" (Roohani Khazain Vol. 12 p. 121)

"8/04/1897 znam Polisi panin no so nti yz hwehwz ne fie hx" (Roohani Khazain Vol. 12 p. 54).

"8/04/1897 wxn hwehwxx me fie" (Roohani Khazain Vol. 12 p. 55)

Wxn ankye wudi ni no. British Aban no anyz hwee sz xrehwehwz fie hx. Wx dede akzssez a na Hindu fox no yz nyinaa akyi. Zwx sz wxn bx wxn nuaba no ban.

"Dez enti a w'anyz anwawadez no: Hwan na efunu a xdi atorx wx no sz xsoro ahen man mu nkyerz no nsznkyerzni na asaase yi so nso nyi no ayz"? (Roohani Khazain Vol. 12 p. 3)

Mirza Ghulam no ara na twerz saa nszmfua yi:

"Yz bu saa honhom kwankyerz ne asuafox, dez znnyz ne nkramdan ne abrabx bxne a wxn hyz nkxm wx fie ne wxn ara nsa, ne wxn ara a wxn di bxne wx sum ase ne wxn adadaa wxn de ahyz wxn ho ma na xsan nso hyz amanfox ma wxn di so". (Roohani Khazain Vol. 12 p. 27)

Mirza Masroor Ahmad, Khalifa wx Jamaat Ahmadiyya kuo a wxn ayi nofoforx no refrzfrz: Yz frz Khalifa foforx a xtx so num (5th), Mirza Masroor Ahmad Qadiani sz xne yzn yz Mubahila wx Lekhram aszn no ho anaa sz xnka ntam (sz xkra ntam trx a xbz nya honhom mu asotwe) sz wxn a xku Lekhram no sz Mirza Ghulam Ahmad Qadiani kxmhyz no zreba mu.

Ahmadi dadaa, Ahteshamul Haq Abdul Bari's kx nsrawhz wx Belgium no:

Kuo a xkasatia Ahmadiyya/Qadiani kuo no a zwx Mumbai, India no Panin kxx nsrawhz wx Belgium wx December 2003. Ne nsrahwz ne mu no, xhyiaa wxn a w'asakra aba nkramosom mu foforx a wxn akx di Ahmadiyya Jamaat kuo no mu. Alhamdolillah zmerz a Ahtesham kyerzkyerz mu kyerz no sz dez Ahmadiyya tez. Afei akyire yi xfrzz no ma xbaa Jamaat suezbea a zwx antwene ma wxn yz nkyerzkyerz zfa Muballighs ho. Murabbi Nasir Ahmad Sindhi siesie wxn a w'atwa ahyia hx no wx brxfo mu wx akxmkyene ho mfasox. Ne nkasa yz mu no xkyerz ne Jamaatfox no sz wxn yz asomdwie pz fox na xkyerz Muslimifox no sz wxn nyz. Ne nkasa yz no akyiri no, nkxfox no anim no, Ahtesham bisa nszm bi fa Mirza Ghulam Ahmad Qadiani ho, dez xde Ahmadiyya kuo no baa yz, nanso wxn ma no gyae yz. Nanso akyire yi no, xtumi ne Ahmadis a wxn atwa ahyia no kasa yz zfa Mirza Ghulam nkasa mu. Murabbi Nasir Ahmad Sindhi kasa wx Ahmadifox no afa.

Wxn a na wxn ka ho bi ne Hashmi. Malik Naeem, Khalid Igbal, Hafeez Butt Saheb, Chaudhary Mansoor Ahmad Sialkoti ne wxn a w'aka. Wxn anim mo. Mubahila baa Ahtesam ne Ahmadisfox no ntzm zfa nokorz ne ntorx ne sz dua bx a Onyame de bx atorofox na xkaasz: Laanatullah ala-al Kazibeen. Ahtesham nso ka kyerzz Murabbi sz xmfa Mirza Ghulam nkrataa no nyinaa ma no zbox biara a zsz. Mfitiasez no Murabbi Saheb hyz no bx sz xde bz ma no nanso akyire yi xgyae yz. Nkasaa mu no, Murabbi Saheb ne Ch. Mansoor Ahmad Sialkoti bufu na wxn hyzz asez dx Nyame ba Islam som mu na wxn ka sz wxn bz bo no. Xnua Ahtesham kae wxn sz ntxkwa nyz xkwan a yz fa so de kasa kyerz obi wx Islam mu na xka kyerz wxn sz wxn ba nkramofox Nyame dan mu a wxn bz hunu suban soronko.

Onyame ma atorofox a wxn wx Ahmadiyya mu nhunu nsusunu yz a zda ntorx ne nokorz ne Hidaya mfa ndi xkwan pa no so. Ameen znyz hx. Wa maa Alainaa il-albalaagh. Wassalam ala mun-ittaba'a al-huda.

Dr Syed Rashid Ali

NOKWARE ZFA AHMADIYYA NKRAMOKUO (ISLAM) NO HODXKOTA

Dr SYED RASHID ALI

P. O. BOX 11560, DIBBA AL-FUJAIRAH United Arab Emirates.

rasyed@ emirates.net.ae / http://alhafeez.org/rashid

تاريخ الاضافة: 26-11-2009
طباعة